V dnešnej modernej dobe sa riešenie duševného stavu stáva čím ďalej menej tabu a my sa môžeme plne zamerať na aspekty psychického prežívania. Deti sú rozhodne krehkejšie stvorenia než dospelí a ich prežívanie je omnoho silnejšie, čo sa týka reakcií na svoje okolie. Aký ma vzťah enuréza a psychický stav a ako nám môže pri riešení tohto problému pomôcť psychológ, eventuálne psychiater ?
Deti sú citlivejšie na zmeny, takže udalosti ako narodenie nového súrodenca, rozvod, smrť v rodine alebo akákoľvek sociálna dysfunkcia môžu spustiť kaskádu vnútorného prežívania, ktorým vyústením môže byť až nočné pomočovanie. Je nutné si preto všímať naše deti, ich správanie, zmeny známok v škole alebo potrebu tráviť čas s inými deťmi. Čo sa týka nočného pomočovania, je možné že sa nám dieťa o nehodách nezmieni. Keď prídeme na daný problém, nesmieme dieťa začať okamžite viniť a karhať za to, čo sa stalo. Je možné, že tým sa uzavrie ešte viac do seba a príčinu nočného pomočovania už nebudeme môcť zistiť. Ak stojí za nočným pomočovaním psychický stav dieťaťa, je najdôležitejším faktorom dôvera medzi rodičom a dieťaťom. Pri správnom vzťahu nakoniec nebude nutné psychológa vyhľadať. Môžeme sa rozhovorom sami dopátrať k príčine, ktorá stresuje našu ratolesť. Správnym rozhovorom, ubezpečením či vysvetlením situácie dieťaťu môžeme predísť lekárskej návšteve a rovnako nám táto skúsenosť môže pomôcť prehĺbiť dôveru medzi nami a naším potomstvom.
Ak máme predsa len podozrenie na psychickú príčinu nočného pomočovania alebo je táto alternatíva pri diagnostike vybraná lekárom, je nutné vyhľadať odbornú pomoc. Rozdiel medzi psychológom a psychiatrom je vo vzdelaní. Psychiater vyštudoval 6 ročné medicínske vzdelanie a ďalej sa špecializuje v psychiatrií, pričom na rozdiel od psychológa môže predpisovať lieky. Psychológ je absolvent 5 ročného štúdia na filozofickej fakulte a využíva metódy psychologickej diagnostiky.
Najlepšiu alternatívu, pre ktorú sa rozhodnúť, Vám pomôže vybrať Váš pediater, eventuálne doktor ktorý pomáha s liečbou enurézy.
Zo štúdie britského psychológa Dr. Butlera vyplýva, že pomočovanie sprevádza pocit viny, hanby alebo straty sebaúcty. Rovnako zo štúdie plynie, že sú tieto deti terčom posmechu svojho okolia. Tieto deti majú problém naviazať sociálne kontakty, nechcú svoj problémy s niekým riešiť a pociťujú rozpaky rovnako pred súrodencami. Strach z odhalenia ich núti nezúčastňovať sa udalostí ako prespania u kamarátov alebo účasti na výlete.
Základným kameňom pre dieťa je rodič. Ten by mal stáť pri dieťati, chváliť ho, podporovať a povzbudzovať. Mali by sme sa vyhnúť kričaniu alebo výčitkám, ktoré môžu prehlbovať strasti našich detí. Buďme tu pre naše deti, sami otvorme témy, ktoré sa dieťa bojí otvoriť a dajme deťom najavo, že tu nie sú samotné.
ZDROJE :
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11095087/
https://www.psychologytoday.com/intl/conditions/enuresis
