Nočné pocikávanie nemusí byť len neškodnou etapou do vývoji dieťaťa. Ak problém naďalej pretrváva po piatom roku života, netreba čakať dlhšie a navštívte lekára. Dlhodobé nočné pocikávanie môže mať negatívny vliv na sebavedomie, výsledky v škole, komunikáciu s rovesníkmi či zaradenie do spoločnosti. Dieťa si môže ďalej do života niesť výrazný sociálny hendikep, ktorý ho môže dostať do sociálnej izolácie. Tento tlak môže následne ešte viac zhoršiť prejavy nočného pomočovania.
Pritom niekedy stačí tak málo, aby sa všetko zmenilo k lepšiemu. Úspešnosť liečby sa pohybuje na úrovni 80-90%. Ani počet detí s enurézou u nás nie je zanedbateľný. Odhaduje sa, že na Slovensku trpí nočným pocikávaním zhruba 40 tisíc 5-ročných a starších detí rusbank.net. Najnovšie štúdie však jasne dokazujú výrazné zlepšenie psychického stavu, priestorovej pamäti a školských výsledkoch vyliečených pacientov.
Nefrológovia sa však často strevávajú s názorom, že nočné pomočovanie je hanba a rodičia majú problém priznať, že problém existuje. Neraz sa stane, že ambulanciu navštívi takmer dospelý pacient, ktorý zažíva prvé lásky a v noci sa pocikáva. Preto sa netreba báť tento problém riešiť, nakoľko sa s nočným pomočovaním stretáva takmer 20% detí preškolského veku.
Pre pripomenutie si spomenieme najčastejšie príčiny nočného pomočovania
– hormonálna príčina, kedy je prítomná porucha v sekrécií hormónu – vazopresínu
– ochorenie nervového systému, poprípade porucha pozornosti, správania, reči
– spomalené dozrievanienervového systému a reflexov na močenie
– dedičný faktor, ak sa pomočoval rodič je zvýšený šanca aj na pomočovanie dieťaťa
– znížená kapacita močového mechúrači neutlmené kontrakcie močového mechúra v spánku
– poruchy spánku
– zlý návyk pitného režimu, kedy je nesprávne zvýšená príjem tekutín pred spaním
– v neposlednom rade psychická záťaža stres
Netreba však zabúdať na to, že zhruba do piateho roku života dieťaťa, je samovoľný únik moču celkom bežnou záležitosťou. Pokiaľ behom vývoja nenastalo suché obdobie (tzn. s pocikávaním pokračuje dieťa naďalej aj ďalšie roky), jedná sa o takzvanú primárnu enurézu. Pokiaľ však došlo k suchému intervalu trvajúcemu dlhšie ako 6 mesiacov, po ktorom sa začalo dieťa opäť pocikávať, jedná sa o enurézu sekundárnu. Tento údaj môže rovnako pomôcť ku diagnostike pocikávania a preto nezabudnite poctivo sledovať stav vášho dieťaťa a všetky informácie hláste vášmu pediatrovi.
Ak sa nočná enuréza v detstve nerieši, je veľká šanca, že sa prenesie do dospelosti.
Faktom však ostáva, že čím skôr sa dopracujeme k riešeniu problému, tým skôr sa nám ho podarí vyriešiť. Dieťa by sme teda nemali ponechať vystavovaniu problému, za ktorý prakticky nemôže, ale pomôcť mu spoločne prekonať túto neľahkú prekážku.
Zdroje:
https://www.cus.cz/pro-pacienty/detska-urologie-2/nocni-pomocovani-deti/
https://zdravoteka.sk/priznaky/pomocovanie/
