V dnešnej modernej dobe sa riešenie duševného stavu stáva čím ďalej menším tabu a my sa môžeme plne zamerať na mnohé aspekty psychického prežívania. Čo sa týka situácie detí, ide rozhodne o krehkejšie stvorenia než o nás dospelých, a preto ich prežívanie je omnoho silnejšie. Tak ako môže byť psychický stav vyvolávateľom nočného pomočovania, môže byť samotné pomočovanie spúšťačom psychickej nepohody a následných porúch správneho vývoja dieťaťa.
Aké situácie môžu spôsobiť enurézu u detí ?
Deti sú omnoho citlivejšie na zmeny, takže udalosti ako narodenie nového súrodenca, rozvod, smrť v rodine, zle známky v škole či neprijatie v kolektíve môžu spustiť psychickú nepohodu ktorá môže vyústiť až v nočné pomočovanie. Je preto nutné s deťmi komunikovať. Pýtať sa ich ako bolo v škole, všímať si či neprestali menej komunikovať, hrať sa alebo sa baviť. Niekedy sa dieťa proste bojí zdôveriť takže jediné, čo nám ostáva je odsledovať zmeny v jeho správaní. Varovným signálom sú rovnako aj zlé známky ktoré môžu byť následkom, nie príčinou, nepohody. Vytvárajme si preto s našimi ratolesťami dôverný vzťah založený na úprimnosti, pretože tak môžeme predísť tomu, že sa nám dieťa bude báť s problémom zdôveriť.
Ak už problém nastal je potrebné zachovať chladnú hlavu a začať ho riešiť. Nesmieme dieťa začať okamžite viniť a karhať za to, čo sa stalo. Je možné, že tým sa uzavrie ešte viac do seba a príčinu nočného pomočovania už nebudeme môcť zistiť. Zlý duševný stav nemusí byť len príčina ale i následok nočného pomočovania. Pokiaľ nebudeme problém riešiť, je možné že si ho dieťa „vezme“ do dospelosti a tým môžeme prispieť k mnohým problémom. Ide hlavne o poruchy sebavedomia či narušenie potreby vytvárať si spoločenské väzby. Konzultácia detského psychiatra či psychológa môže dopĺňať štandardnú liečbu alebo riešiť následky nepriaznivého psychického stavu po nej. Ak však stojí za nočným pomočovaním psychický stav dieťaťa, je najdôležitejším faktorom práve dôvera medzi rodičom a dieťaťom. Pri správnom vzťahu nakoniec nebude nutné psychológa vyhľadať. Môžeme sa rozhovorom sami dopátrať k príčine, ktorá stresuje našu ratolesť. Správnym rozhovorom, ubezpečením či vysvetlením situácie dieťaťu môžeme predísť lekárskej návšteve a rovnako nám táto skúsenosť môže pomôcť prehĺbiť dôveru medzi nami a naším potomstvom. Ak však potrebujeme doktora navštíviť, buďme oporou. Vysvetľujme čo sa deje, čo dieťa čaká za vyšetrenie a hlavne ubezpečujme že sme s ním a že to spoločnými silami zvládneme.
Základným kameňom pre dieťa je rodič. Buďme tu pre naše deti, sami otvorme témy, ktoré sa dieťa bojí otvoriť a dajme deťom najavo, že tu nie sú samotné.
Zdroje:
