Šikanou označujeme fyzické i psychické obmedzovanie alebo týranie jedinca v kolektíve alebo spoločnosti. Dochádza k nej vo všetkých vekových skupinách a rovnako aj naprieč spoločenskými vrstvami. Varianty šikany sú rôzne a rovnako aj metódy, ktorými je vykonávaná.
Šikana v škole nie je novinkou, a dá sa povedať, že je stará ako škola sama. Motivácia je rôzna. Môže ísť o sociálno-ekonomické rozdiely, fyzickú odlišnosť, rasu, pohlavie, náboženstvo alebo sexuálnu orientáciu.
Ako však poznať, či sa naše dieťa stalo obeťou šikanovania ?
Existujú varovné signály, ktoré nám môžu napovedať že niečo nie je v poriadku. Všímame si zmenu chovania nášho dieťaťa, spolu s jeho zmeneným záujmom o činnosti, ktoré mu pred tým robili radosť. Ak sa dieťa nechce baviť o tom čo sa deje v škole, a pred tým nám rado rozprávalo o zážitkoch z nej, mali by sme zbystrieť. Rovnako je podstatné vnímať aj stupeň pozornosti našich ratolesti. Ak je dieťa spavé alebo ráno nevyzerá vyspato, je potrebné sa pýtať na kvalitu spánku. Samozrejmosťou je i pozornosť na ranky či modriny. Vieme že deti sú častým nositeľom modrín na kolenách z pádov, ale zvýšený počet odierok či hnedých machúľ po tele môže signalizovať vážnu formu šikany.
Každý z popísaných znakov môže alebo aj nemusí sprevádzať nočné pomočovanie.
Čo robiť, ak prídeme na šikanu ?
Od momentu priznania od našej ratolesti, alebo zistenia šikany musíme držať nad celou vecou kľud. Ide o veľmi emotívny moment pre rodiča, ale je potrebné pristúpiť k veci s nadhľadom. V prvom rade dajte dieťaťu najavo svoju podporu a dôveru v to, že všetko čo vám povie sa nijako neobráti voči nemu. Tým pádom nesmiete dieťa karhať a už rozhodne nie podkopávať jeho sebavedomie nevhodnými poznámkami. Trest je to posledné, čo si šikanované dieťa zaslúži. Pokojne veďte s dieťaťom rozhovor za cieľom zistenia ďalších informácií. Zistite dobu, ako dlho už tento stav pretrváva, okolnosti, mená aktérov či svedkov, ale rovnako i formu akou šikana prebieha. Je vhodné aby ste s tými informáciami oboznámili zástupcu školy a riešili formy stabilizácie tohto stavu. Najlepší je osobný kontakt. Je nutné, aby sa situácia riešila diskrétne ale zároveň účinne.
Berme v úvahu to, že deti sú citlivé a niečo čo sa nám nemusí zdať ako forma šikany, môže dieťa ťažko zvládať. Skúsme sa preto v týchto prípadoch naozaj vcítit do duše malého človeka, a zamyslieť sa nad tým, ako by sme my vnímali takýto stav v jeho veku.
Zdroje:
https://www.uopeople.edu/blog/definition-of-bullying/
SK-URO-2200004
