Príbeh Janky: Vedeli sme, že sa náš problém nevyrieši zo dňa na deň

Mirka je naša druhorodená dcéra. O to viac ma zaskočil fakt, keď ešte aj po 5. roku sa nám v noci stávali nehody. Staršia dcéra už bola v jej veku bez plienok. Takmer každé ráno sme prezliekali pocikanú plachtu. Mirka to spočiatku skrývala, avšak mávali sme obdobia, keď počas dvoch mesiacov nemala suchú plachtu ani jedno ráno.

Trápila som sa, v noci som vstávala a chodila ju kontrolovať. Veľa som sa s ňou rozprávala o kamarátoch a pani vychovávateľkách v škôlke, no Mirka bola spokojné dieťa a nič nenaznačovalo tomu, že by bol jej problém psychického pôvodu. Keď sme s manželom pátrali po príčinách jej pocikávania spomenul si, že rovnakým ochorením trpel v detstve on aj jeho brat.

Hľadala som veľa informácií na internete, pýtala sa v diskusných fórach, keďže nočné pomočovanie nie je téma, s ktorou sa mamičky bežne rady chvália. Zistila som, že niektoré nočnému pomočovaniu nechávajú voľný priebeh a očakávajú, že tento problém u detí doznie sám. Alebo deti pravidelne v noci budia a dávajú na toaletu. Ja som však nechcela Mirku stresovať a ani čakať, kým z toho vyrastie. Vedela som, že sa trápi rovnako ako my a má pred nami pocit hanby.

Rozhodli sme sa teda navštíviť pediatra, ktorý nás odporučil detskému nefrológovi. Ten nám vysvetlil, že každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným tempom a to, že sa v noci pocikáva neznamená žiadny chybný vývoj ani znížený intelekt. Na začiatku vylúčil zápalové ochorenia a rôzne iné chorobné príčiny, ktoré môžu tento problém spôsobovať. Zdôraznil nám, že ide o nedozretosť spojenia medzi mozgom a močovým mechúrom, pričom dôležitú úlohu zohráva aj výskyt tohto ochorenia v rodine.

Začali sme teda dbať na Mirkin správny pitný aj spánkový režim. Snažili sme sa, aby po piatej hodine už neprijímala žiadne tekutiny a tesne pred spánkom navštívila toaletu. Spoločne sme si do kalendárika, ktorý nám dala pani doktorka, značili suché a mokré noci a keď postupne začali prevládať tie suché, vedela som, že ideme dobrou cestou. Iba samotné režimové opatrenia však nestačili. Sem-tam sa nám ešte stávalo, že sa Mirka ráno zobudila v mokrej postieľke, a tak nám lekár naordinoval aj lieky, ktoré nám pomohli týmto nepríjemným „príhodám“ zabrániť.

Vedeli sme, že sa náš problém nevyrieši zo dňa na deň, ale po čase celá tá námaha stála za to. Znížili sa nám výdavky za množstvo pracieho prášku a posteľnej bielizne, ale najmä Mirka bola šťastná, keď mohla ísť na návštevu ku kamarátke a bez obáv u nej aj prespať.

Janka, 33 rokov, Nitra